Choroba

„Aj keď KE bola opísaná už v roku 1931, táto nebezpečná forma encefalitídy bola dlho podceňovaná.“ (C. Kunz, MD, spoluvynálezca prvej KE vakcíny v západnej Európe, Viedeň)

KE (kliešťová encefalitída) je vírusové ochorenie prenášané kliešťami, ktoré napáda nervový systém a môže spôsobiť mierne ako aj ťažké ochorenie s trvalými následkami ako napr. problémy s koncentráciou, paralýza a depresie. Približne každý 100. prípad ochorenia je smrteľný.

Vysokorizikové oblasti
Kliešť Ixodes ricinus (bežný kliešť) je rozšírený v celej Európe. Endemické oblasti KE pretínajú Európu: od Chorvátska, Slovinska, Maďarska, Švajčiarska a Rakúska, cez Slovesko, Českú republiku, Nemecko, Poľsko a Škandináviu (Švédsko, Fínsko), až po pobaltské štáty a Rusko (ako aj Sibír). Kliešte žijú na lesných rúbaniskách, čistinách a lúkach.

„KE je endemická v regiónoch 27 Európskych krajín a každý rok detekujeme nové rizikové oblasti.“ (J. Süss, PhD, Jena)

Vírus KE je bežný v endemických ohniskách v nasledujúcich krajinách

Albánsko	Grécko	Rumunsko
Bielorusko	Lichtenštajsko	Rusko
Bosna	Litva	Slovenská republika
Česká republika	Lotyšsko	Slovinsko
Chorvátsko	Maďarsko	Srbsko
Dánsko (ostrov Bornholm)	Nemecko	Švajčiarsko
Estónsko	Nórsko	Švédsko
Fínsko (juhozápadné pobrežie)	Poľsko	Taliansko
Francúzsko	Rakúsko	Ukrajina

Nebezpečný vírus KE neprenáša každý kliešť, ale miera zamorenia v niektorých vysokorizikových oblastiach môže byť vysoká. V istých oblastiach je možné nájsť kliešte v nadmorkých výškach až do 1800 m; infekcia vírusu KE bola hlásená v nadmorskej výške 1300 m.

Kde sa kliešte ukrývajú?
Medzi ľuďmi prevláda názor, že kliešte padajú zo stromov. V skutočnosti však žijú v pôde a šplhajú na trávu a kríky do výšok nie vyšších ako 20 až 70 cm, kde striehnu na hostiteľa (človek, zvieratá). Zvyčajne pozbierame kliešte z vegetácie pri prechádzaní trávami alebo kríkmi na lesných chodníkoch alebo počas prechádzky po trávnikoch a v záhrade. Kliešte majú teplotou navádzané čuchové zmysly, ktorými hľadájú „obeť“. Mnoho infikovaných ľudí si nespomína na uštipnutie kliešťom z dôvodu jeho malej veľkosti.

Prvé klinické a epidemiologické pozorovania o rozšírení KE v Európe sú prisudzované Dr. Johannovi Schneiderovi zo začiatku 20-tych rokov minulého storočia. V roku 1956 izoloval vírus a detailne popísal priebeh ochorenia. Z dôvodu opakovanej sezónnej incidencie kliešťov od apríla do júla, bola táto choroba nazývaná jarno-letná meningoencefalitída (Frühsommer-Meningoencefalitída v Nemecku alebo FSME), bežnejšie označovaná ako „kliešťová encefalitída“ (KE).
Na základe množstva vedeckých prác a zistení týkajúcich sa KE, Dr. Christian Kunz z Virologického ústavu na Viedenskej univerzite vyvinul vakcínu, ktorá bola prvýkrát aplikovaná v 70. rokoch minulého storočia.

Lymská borelióza je ďalším kliešťami prenášaným ochorením s ešte väčším epidemiologickým aspektom ako KE. Je spôsobené baktériou Borrelia a je liečiteľné antibiotikami, kým u KE neexistuje žiadna účinná liečba.